Prečo vyzeráme na fotografii inak ako v zrkadle

V zrkadle vidíte jednu podobu, na selfie trochu inú a na spoločnej fotografii zasa ďalšiu. Nemusí sa meniť nič na vás. Menia sa podmienky zobrazenia: zrkadlové obrátenie, vzdialenosť fotoaparátu, uhol aj svetlo. Keď ich oddelíte, rozdiely prestanú vyzerať ako záhada.

Zrkadlo a fotografia neukazujú rovnaký pohľad

Na otázku, ktorý obraz je „ten pravý“, neexistuje užitočná odpoveď v podobe jediného víťaza. Rovné zrkadlo vytvára obraz odrazom svetla. Fotografia zaznamenáva pohľad z konkrétneho miesta a výsledok si potom pozeráte na ploche. Ak porovnávate kúpeľňové zrkadlo so selfie pri okne, naraz meníte niekoľko vecí.

Najprv si preto položte presnejšiu otázku: čo sa vlastne líši? Presunula sa cestička vo vlasoch na opačnú stranu obrázka? Zdajú sa bližšie časti tváre výraznejšie voči vzdialenejším? Alebo sú tiene pod očami iné? Zrkadlové obrátenie, perspektíva a svetlo sú odlišné príčiny. Jedna úprava fotografie nevyrieši všetky naraz.

Čo zrkadlo naozaj obracia

Pri bežnom rovnom zrkadle vzniká zdanlivý obraz za jeho plochou, rovnako ďaleko, ako je predmet pred ňou. Preto pri pohľade na seba nepozeráte na tvár priamo na skle. Ako jednoduchý model: ak sú vaše oči 50 centimetrov od zrkadla, obraz očí je ďalších 50 centimetrov za ním. Vzdialenosť očí od ich obrazu je približne meter.

Bežne hovoríme, že zrkadlo zamieňa ľavú a pravú stranu. Fyzikálne však obracia smer kolmý na svoju plochu, teda predozadný smer. Keď ukážete prstom k zrkadlu, prst obrazu smeruje proti vám. Hore zostáva hore. Zdvihnite pravú ruku: obraz sa pohne na tej istej strane zrkadla z vášho pohľadu, hoci pri predstave človeka stojaceho oproti vám by to bola jeho ľavá ruka.

Zrkadlový obraz teda nie je iba človek otočený čelom k vám. Túto odlišnú orientáciu ľahko spoznáte na nápise. Zrkadlo z neho urobí zrkadlovú podobu, ktorú obyčajným otočením papiera v jeho rovine nenapravíte. Geometriu odrazu podrobnejšie vysvetľuje učebnica fyziky OpenStax.

Aj selfie môže zostať zrkadlovo obrátená

Náhľad prednej kamery a uložený súbor nemusia mať rovnakú orientáciu. Niektoré zariadenia umožňujú zvoliť, či sa selfie uloží tak, ako ju vidíte v náhľade, alebo sa obráti. Konkrétny názov voľby závisí od telefónu a aplikácie. Nedá sa preto automaticky predpokladať, že každá fotografia z prednej kamery ukazuje nezrkadlový obraz.

Overíte to bez skúmania vlastnej tváre. Napíšte na papier krátke slovo, podržte ho čelom ku kamere a porovnajte náhľad s uloženou fotkou. Ak je slovo v jednom obraze čitateľné a v druhom zrkadlové, orientácia sa zmenila. Pri ďalšom porovnávaní používajte vždy rovnaké nastavenie.

V editore môžete skúsiť vodorovne preklopiť kópiu fotografie. Tým vymeníte strany obrázka, ale nezmeníte polohu, z ktorej bol vytvorený. Ak vám na pôvodnom zábere prekážal rozdiel veľkostí blízkych a vzdialených častí, samotné preklopenie ho ponechá.

Prečo záleží na vzdialenosti od fotoaparátu

Predstavte si dve rovnako veľké kartičky, jednu pred druhou, mierne posunuté nabok, aby bolo vidieť obe. Držte ich čelom ku kamere, obe rovnobežne s rovinou snímky. Bližšia sa v zábere javí väčšia. Pri tvári je podobne nos bližšie ku kamere než uši. Z malej vzdialenosti tvorí tento rozdiel väčšiu časť celkovej vzdialenosti, a preto výraznejšie ovplyvní vzájomné proporcie v obraze.

Pomôže modelový výpočet s kartičkami. V ideálnom perspektívnom zobrazení závisí šírka obrazu takto postavenej kartičky nepriamo od jej vzdialenosti pozdĺž smeru snímania. Kartičky vzdialené 30 a 40 centimetrov majú pomer šírok v obraze 40 : 30, približne 1,33. Obraz bližšej je teda asi o tretinu širší.

Teraz fotoaparát posuňme o 90 centimetrov dozadu. Kartičky sú od neho 120 a 130 centimetrov. Pomer šírok je 130 : 120, približne 1,08. Obraz bližšej kartičky je teraz asi o osem percent širší. Rozdiel zostal, ale je menší. Tento výpočet je zjednodušená geometrická ukážka, nie meranie ľudskej tváre ani percentuálny opis vašej selfie.

Pri portréte teda urobí rozdiel už to, či držíte mobil tesne pri sebe, alebo vás niekto odfotí z väčšieho odstupu. Rozhodujúca je poloha fotoaparátu voči fotografovanému človeku. Rovnako záleží na tom, či je kamera vyššie, nižšie alebo zboku. To všetko mení, ktoré časti sú bližšie a ktoré môžu iné časti zakrývať.

Ohnisková vzdialenosť nie je to isté ako odstup

Ohnisková vzdialenosť pomáha určovať, aký široký záber objektív pri danom snímači zachytí. Zo stáleho miesta dlhšie ohnisko vyberie užšiu časť scény. V ideálnom perspektívnom modeli je výsledok geometricky podobný zväčšenému výrezu zo širšieho záberu. Vzájomné perspektívne pomery predmetov sa tým samy nezmenia.

Prečo potom porovnania rôznych objektívov ukazujú také odlišné portréty? Fotograf pri výmene ohniska môže zároveň ustúpiť, aby hlava zostala na obrázku podobne veľká. Zmenili sa dve veci: ohnisko aj vzdialenosť. Práve odstup mení perspektívu. Ak pripíšeme celý výsledok iba objektívu, prehliadneme podstatnú časť pokusu.

Reálne objektívy môžu mať navyše optické skreslenie a fotoaparáty môžu obraz upravovať. Preto dve fotky z rôznych zariadení nemusia byť po orezaní úplne totožné. Digitálne priblíženie už hotového záberu nenahradí odstúpenie pred fotografovaním. Iba zväčší to, čo bolo zachytené z pôvodného miesta.

Svetlo mení tiene, nie orientáciu obrazu

Na rovnakom mieste môže tvár vyzerať odlišne pri svetle spredu a zboku. Bočné svetlo osvetlí jednu časť a na druhej vytvorí tiene. Smer a rozptýlenie osvetlenia menia ich polohu a ostrosť. To ovplyvní, ako na fotografii vnímame obrysy a povrch.

Pri porovnávaní si všimnite napríklad tieň nosa: kam smeruje a kde končí? Ak v druhom zábere dopadá inde, neposudzujete len rozdiel medzi fotoaparátmi. Zmenili ste aj osvetlenie alebo natočenie hlavy. Rovnako si nepomýľte tmavšiu polovicu tváre s dôkazom jej odlišného tvaru.

Do výsledku môžu zasiahnuť aj filtre či režimy úprav. Ak chcete skúmať fyziku záberu, vypnite dostupné skrášľujúce efekty a používajte rovnakú aplikáciu. Nie všetky automatické úpravy sa dajú vypnúť; skúška s mobilom preto nebude laboratórne meranie. Na pochopenie rozdielov to však nemusí prekážať.

Krátka skúška: meňte vždy jednu vec

Pokojne použite figúrku alebo dva predmety namiesto vlastnej tváre. Cieľom nie je vyberať krajší záber, ale zistiť, ktorá zmena čo urobí. Telefón bezpečne oprite a označte si jeho polohu, aby ste medzi zábermi nechtiac nemenili aj výšku.

1. Orientácia: odfoťte predmet s nápisom. Vytvorte vodorovne preklopenú kópiu a porovnajte strany. Všetky tiene aj perspektívne pomery zostanú súčasťou toho istého záberu.
2. Vzdialenosť: urobte záber zblízka a druhý z väčšieho odstupu tým istým fotoaparátom. Zachovajte smer a osvetlenie. Vzdialenejší záber orežte tak, aby bol hlavný predmet podobne veľký, a sledujte jeho pomer k predmetu za ním.
3. Osvetlenie: nechajte mobil aj predmety na mieste a presuňte bežnú stolovú lampu spredu nabok. Sledujte iba tiene. Do silného zdroja svetla sa nepozerajte.

Ku dvojici obrázkov si zapíšte jednu vetu: „Zmenili sme… a všimli sme si…“ Ak ste súčasne ustúpili, otočili predmet a zapli filter, výsledok sa nedá pripísať jednej príčine. Vráťte sa k jednoduchšiemu porovnaniu.

Fotografia zachytáva situáciu, nie konečný rozsudok

Človeka pri rozhovore vidíte v pohybe, z rôznych uhlov a s meniacim sa výrazom. Jedna snímka vyberá jediný okamih a podmienky. Ani zrkadlo, ani mobil preto nemusia slúžiť ako rozhodca toho, „ako naozaj vyzeráte“.

Keď vás nabudúce prekvapí fotka, skúste najprv pomenovať jej podmienky: orientáciu, odstup, výšku kamery a svetlo. Nemusíte hneď hľadať chybu na sebe. Máte pred sebou obraz vytvorený konkrétnym spôsobom — a teraz už viete, ktoré jeho vlastnosti môžete vysvetliť.

Foto: Elisa Photography / Unsplash.